Som si vedomý, že nadpis znie všelijako, len nie vábivo. V poslednej dobe programujem viac vecí súčasne a pri inšpirácií mi slúžia väčšinou zahraničné weby. Veľa dobrých nápadov je spracovaných práve responzívne a nečudujem sa obľube u návštevníkov daných stránok ani silnej túžbe manažérov mať tiež takýto web. A tu nastáva problém.
Problémom je častokrát nápad, myšlienka, predstava realizácie a zadanie, v konečnom dôsledku dlhodobá nespokojnosť nadriadených. Nie raz som bol svedkom, že dobrý nápad, alebo realizáciu konkrétnej veci zabili manažéri, riaditelia, konatelia z kategórie „hurá!“ (niečo vidím, chcem to ako malé dieťa hneď, najlepšie čo najviac gýčové, neuvedomujem si, čo všetko za tým je a ostatní sa nerozumejú svojej práci, oni sú robotníci a ja geroj, čo vie všetko … – pozn. autora). Pre neznalých len ozrejmím, že responzívny dizajn webstránky sa vyznačuje bezproblémovým a proporčne symetrickým bez ohľadu na to, či je stránka prezeraná na desktope, notebooku, tablete, alebo smartphone bez potreby to riešit separátne mobilnou a klasickou verziou (celkom zjednodušene povedané).
A teraz ozrejmenie pre manažérov. Responzívny web je síce skvelá vec, má však svoje obmedzenia, nároky a vyžaduje miestami aj nejaké kompromisy. Ak sa jedná o blog, alebo jednoduchú stránku, nie je tam pomerne čo riešiť. Ak sa jedná o web väčšieho rozsahu alebo portál, situácia si vyžaduje veľa úsilia, trpezlivosti, snahy a veľmi úzkej spolupráce grafika a kódera. Nie je to len o tzv. gride. Treba určiť jasne štruktúru prvkov, vzhľad, v prípade fotiek aj viac rozmerov danej fotky (dá sa to riešiť aj ad hoc, ale pri veľkých weboch by to bola záťaž pre server zbytočná), ale takisto, ktoré veci obetovať. Napr. nezobrazovať „tag cloud“, reklamy, ikonky, alebo iné veci. A rozhodne to nie je práca na pol dňa a ani dva.
Skvelým príkladom je WebSupport, ktorý pár týždňov dozadu spustili redesignovaný web. Samozrejme vznikli hneď dva tábory. Tí prví sú unesení novým vzhľadom, tí druhí chcú ten predošlý design. Mne osobne sa páčia oba. A mali tú „drzosť“ ( 😀 ), že dokonca opísali celý proces na svojom blogu. Celé to trvalo takmer 9 mesiacov. No dali si záležať. Testovali, ladili, radili sa, snažili sa. Šli na to ako tím. Tu by sa mali podaktorí manažéri inšpirovať, že touto cestou sa dajú dosiahnúť často lepšie výsledky. Že dobrý responzívny web netrvá pripraviť tri hodiny a ani tri dni. Že sa oplatí počúvať iných a hľadať kompromisy a riešenia. Hlavne však treba dať do toho srdce, lebo to je častokrát tou poslednou ingredienciou, ktorá tomu dáva tu nezameniteľnú chuť.
A prečo píšem tieto riadky? Lebo história sa v niektorých veciach opakuje, keď niektorí očakávajú zázraky na počkanie a nemožné do troch dní, ale taktiež mám rád svojích kamarátov – kóderov a grafikov a nechcem, aby trpeli 😉
