Dnes mi kamarát pripomenul, že zajtra je ďaľšie výročie od útokov na dvojičky. Letmo som začal spomínať, ale …
… ale kamarát Erik mi hovoril, že je to už 10 rokov odvtedy, i keď ja som hovoril 6. Aby to nestačilo, na jeho stranu sa priklonil aj jeho otec, ktorý tiež skalopevne tvrdil, že útoky Al-Káidy na WTC New Yorku sa odohrali 11.9.1997, čiže o 4 roky skôr, než v skutočnosti. Keď som však ponúkol, že ak má pravdu, dám mu celú sumu jednej z mojich mesačných výplat, už zaváhal. Áno, mal som pravdu …
Zároveň však hovoril aj o opätovnej medializácii ďaľšieho uplynutého roku. Vtedy som si uvedomil, že je to však na škodu veci. Každoročná medializácia tragických udalostí. Ešte prvých 5 rokov chápem, potom však by mohli média spomínať tieto veci v 5-ročných intervaloch.
Dôvod je prozaický. Spomínať aj po 15 rokoch s mementom v očiach a nie s nenávisťou voči dookola omieľanej téme. Presne podobný prípad sa stal aj v prípade zosnulej Lady Di.
Od osudnej havárie v jednom z parížskych tunelov totiž uplynulo 10 rokov a neprejde rok, kedy by to média nespomenuli. 5 rokov dozadu na ňu väčšina ľudí spomínala s úctou, dnes už jej majú plné zuby a to ani nič za posledných 10 rokov nespravila … Možno si poviete, že je to hlúposť, ale keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že čím viac sa z niečoho do Vás tláčí, tým skôr toho máte plné zuby (peniaze sú výnimka 😀 ). Aj tu by našlo uplatnenie príslovie:
Všetkého veľa škodí …
I napriek tomu, však nebudem sviňa a len jednou vetou … :
11.9.2001 – 11.9.2007 :: Česť Vašej pamiatke
