Dážď. Navôkol. Bez cenzúry.

Myšlienka na tento blogpost ma napadla pred chvíľou, keď začalo pršať. Dážď je v mnohých oblastiach sveta vykúpením od obdobia sucha, v iných zas utrpením pre jeho nadbytok a škody. Podobné je to so slobodou. Slobodou slova. V jednom prípade môžeme konečne prehovoriť a uľaviť mesiacmi, či rokmi skúšanej duši, v prípade druhom si vážne poškodiť, hoc deň predtým by bolo všetko v poriadku.

Sloboda slova je krehká zaležitosť. O to viac to platí na internete. Papier a monitor znesú všetko, boľavé duše si vybíjajú zlosť a dochádza k zbytočným konfliktom. Tolerancia ide bokom a čo je horšie, s požehnaním prevádzkovateľa. Už roky rokúce na internete máme množstvo kanálov na zdieľanie nálad, názorov a pod. ICQ, MSN, IRC, diskusné fóra, chaty. Na mnohých, ktoré boli v súkromnom vlastníctve bez nejakej formy monetizácie sa aplikovalo pravidlo „Môj server, moje pravidlá“

Môj server, moje pravidlá …

Možno viac zarazí, že portál, ktorý má aj fórum, galérie a iné … Portál, pre ktorého sú užívatelia alfou a omegou, lebo mú generujú page views, real users a visits, na základe ktorých mu plynú zisky do vrecka, začne trucovať ako škôlkar. Nehrám sa s tebou … Hovoríš o mne, aj keď v dobrom. Pýtaš sa ma na niečo a ja ti neodpoviem, hoci mám aj vďaka tebe o lízatko viac. Si zlý. Možno taký krátky opis situácie. Sloboda sa vytratí, dôvera tiež … A vlastne, za všetko môže zlý zlý užívateľ … O to horšie, ak sa to udeje na portáli, kde tieto osoby častokrát hľadajú útechu, pomoc, rady … Na rodičovskom či mamičkovskom portali.

Výzva

Podobné praktiky sa prejavujú už dávnejšie, na inom – pôvodne tejto firme patriacom – portáli. Absentujúci zmysel pre fair-play a parafrázujúc klasika, „užívateľ je h***o“ … Smutné. Kandidoval som do parlamentu, lebo som tu chcel veci zmeniť k lepšiemu. Podľa očakávaní sa to nepodarilo tentokrát, skúsim nabudúce, ale skúšam už aj teraz. Rozbieham nový portál pre maminy. Nie ako konkurenciu, ale ako alternatívu. Alternatívu, ktorá bude korektnejšia k užívateľom, ktorí sú zároveň zákazníkmi. Alternatívu, ktorú budú tvoriť ony samy. Pre nich, pre nás. Pre mňa je to výzva, lebo sa musím extra rýchlo učiť nové veci, je s tým spojená byrokracia (registrácia systému), obavy (splní očakávania? Zvládneme to technicky?), fyzicky i časovo. Sme na to traja, po technickej stránke dvaja. Ja sám som od 1.7. bez práce, občas v rámci relaxu si zajazdím pre Uber, riešim veci pre klientov, trochu sa snažím pomôcť manželke s deťmi, lebo to s nimi nie je ľahké a má môj hlboký obdiv za to zvládanie tejto riadenej psychiatrie (väčšina rodičov vie, o čom hovorím), chodím na pohovory, atď.

Záverom …

Držte nám palce. Robím to preto, lebo ľudia pomohli nieraz mne, tak sa to snažím posunúť ďalej. A niekedy aj pani v obchode so svojím úsmevom mi dokáže zlepšiť už beztak blbý deň. A snáď takto si pomôžeme navzájom. Podaktorí by čakali, že hlavným motívom budú peniaze. Nie. Už od začiatku bude v platnosti manifest zo strany tvorcov, kde sa zaviažu, že pomer reklamy bude voči obsahu značne minimálny. Iste, pokrytie nákladov a tvorba minimálnej technickej rezervy je must have. Ale reklamné súkromné správy, či lukratívny branding u nás nebude. A dokonca umožníme zarobiť aj užívateľom. To je divné, že? A bez cenzúry. Na záver možno k tej cenzúre taký pekný klip. Aj keď v inej paralele … V paralele sĺz …