Nevládzem

Nech sme v akomkoľvek veku, vždy máme povinnosti, vždy je toho na nás veľa, vždy máme svoje túžby, potreby i pocity … Verte alebo nie … Aj ja ..

V deň svadby som s mojou už manželkou slávil rok a pol nášho vzťahu. Necelý mesiac na to som oslavoval viac. Vo firme OmegaPlus som k 10.3.2009 pôsobil presne jeden a pol roka … Pre niekoho normál, pre mňa rekord … predchádzajúci mal dĺžku 5 mesiac u jednej firmy. Omega, ako jej hovoríme, je pre mňa rodina … Postupom času aj droga a môj život . Za ten rok a pol som prežil veľa situácií. Dobrých aj zlých. TU cítim, že stárnem ale aj dospievam. Rastiem, profesne i duševne a životne. Mám tu firmu rád, inak by som v alarm logoch nenašiel svoje nočné príchody. Uvedomil som si veľa vecí, no aj som stratil …

Pre firmu žijem, Meteo.sk , alebo aj LotosMedia, TVNM.sk či TV Rača sú koniec koncov mojím každodenným chlebíčkom i studnicou nových skúseností. Je to zvláštne, ale táto práca Vás vycicia po sttránke fyzickej i psychickej, no naplní Vás nejakým fluidom. Fludiom, ktoré Vás zmení. Keď chcete vzdorovať, hľadáte chybu v sebe. Akýsi slovenský Matrix. A ste od neho zavislí … Došiel som o voľný čas, už viem čo obsahuje náplň práce pri povolaní „Sysadmin/Webdeveloper“ ….

Nemám čas na nič, nemám čas na súkromné záležitosti … Toto kruté konštatovanie má svoju svetlú stránku. Alebo aspoň v mojom prípade tri . … Okrem spoznávania vlastných limitov a sebavzdelávania … Robenie radosti a spokojnosti či už klientom ale aj návštevníkom našich stránok. Pocit spokojnosti po vyriešení dilemy, problému alebo návrhu (napr.: použitý LightBox v sekcii webkamery – Slovensko) našich návštevníkov a klientov … Aj poriešenie iných vecí. Napríklad závislostí … Áno … Napiísal som, že pre mňa je firma ako droga … Ale. Ale nemám čas na voloviny akou sú závislosti.

Nestíham síce svoje súkromné projekty, nestíham blogovať, platiť načas účty (nájomné ako jediné platím načas). Riešim jednu právnu záležitosť a sily načerpané na dovolenke v egypte sa minuli do mesiaca. Ale žijem, pomáham a myslím. Čas strývený na cigarete venujem pracovným veciam i súkromným. Myslím … Myslím aj ako moji kamaráti, myslím ako naši návštevníci .. Lepšie povedané, aspoň sa o to snažím. No stále platí jedno … Nebyť otrokom svojej práce a snov.

Treba jedno …. Treba žiť. Ale nekaziť týmto chovaním život iným. Nejdem moralizovať. Snáď len pre blúdnych som chcel ukázať cestu, čitateľom odkázať, prečo ma teraz nečítajú a nevidia a nepočujú tak často. … Nie je kedy. Ale vrátim sa … Niekde v období Júla sa snáď situácia zmení. Prečo? Dozviete sa. Ale platí moje motto, ktoré som sám vymyslel .. : „Život je príliš krátky, aby si ho zmenil k lepšiemu. Príliš dlhý na to Aby si ho zmenil k horšiemu. Ale primerane dlhý na to, aby si ho spríjemnil ostatným … „

Čo na záver? Milujte sa. Množte sa. Vážte si seba i druhých. Majte oči otvorené a uši dokorán. Žijeme len raz 😉