Skip to main content

Aké je to byť trojnásobným fotrom?

Keby mi niekto pred desiatimi rokmi povedal, že túto otázku možem o 10 rokov položiť sám sebe, asi by som ho vysmial. Dnes mi občas do smiechu nie je … 😀 Dajme si odpovede teda na otázku, aké je to mať 3 deti .

Možno to pre niekoho bude znieť ako klišé, ale je to super. Deti sú dar, my ich máme rovno tri. Sú ľudia, ktorí dlhé roky túžia po dieťati a osud (alebo pán boh) im ho nedopraje. Čiže sme šťastní.

Slnečno, oblačno, občas na vraždu

Síce trochu drsný nadpis, ale vyjadruje niekedy situáciu a náladu v domácnosti s troma ratolesťami. Máme dve dcéry (7-ročnú a 3,5-ročnú), sekunduje im dvojročný synátor. Keď sú pokope nedajbože viac ako tri dni sústavne doma, mení sa rodinná idylka na malé domáce peklo. Od predpubertálneho správania najstaršej dcéry, cez trucovitosť prostrednej a vrtuľou v zadku u juniora končiac. Keď k tomu primiešate takmer neustály deficit spánku, prerušené nočné spánky, pracovné starosti, či ponorkovú nemoc, vedzte, že máte o zábavu postarané. To je však kompenzované objatím od vášho dieťaťa, pohľadom na súrodeneckú lásku a súdržnosť, radosti z pusy na dobrú noc, či sledovaniu pokrokov Vašich potomkov od prvého krôčiku, cez prvé slovo či slzy pri prvej jednotke v škole.

Ono aj samotná logistika tejto malej škôlky Vám dokáže vylúdiť úsmev na tvári a urobiť si srandu zo seba. Niekedy v rámci srandy ukazujem mladým párom, ako to vyzerá u nás v aute na zadných sedadlách. Pohľad na tri detské autosedačky nazývam „vizuálna antikoncepcia“ 🙂 . Vážne. Keď vidím niekedy to zdesenie toho páru, tak sa v duchu smejem. Každopádne netreba brať deti ako prekážku, ale ako vaše krídla. Pri deťoch ulietavate na krídlach fantázie, v starobe vás budú niesť, keď nebudete vládať.

Čo sme už absolvovali?

Ako som písal v predošlom odstavci, raz je slnečno, raz daždivo a inokedy … Však posúďte sami (s odstupom času sa na niektorých veciach už smejeme):

  • popáleniny 2. stupňa – 1x
  • napadnutie psom – 1x
  • kiahne – 3x (z toho raz ja pred dvoma rokmi)
  • takmer podpálenie bytu – 5x
  • vytopenie kúpeľne – 3x
  • útek z bytu – 2x (z toho junior vytopil kúpeľňu 2x, podpálil skoro byt 2x a zdrhol z bytu 2x … všetko v priebehu jedného týždňa)
  • takmer prizabitie a takmer zmrzačenie štvornohého miláčika – cez 18 pokusov
  • zničených tabletov – 1ks
  • zničených žalúzií – 4ks
  • prepichnutý ušný bubienok – 1x (už aj po úspešnej operácii)
  • vytrhnutých klávesov na notebooku – vyše 20ks
  • atď.

Je síce pravda, že pri niektorých udalostiach tuhla krv v žilách, ale vtedy si človek zaspomína na seba ako dieťa. Každé dieťa je živé, každý z nás niečo vystrojil. V mnohých prípadoch je hlavné, že sa nakoniec všetko skončilo dobre. Podstatné je, že sú zdravé. Najdôležitejšie je, že ich máme. Je jedno, aké sú. Sú naše. Aj keď im to nedávam často najavo, milujem ich. A milujem aj svoju manželku, ktorá sa o nich výborne stará a bez ktorej by som to – priznám na rovinu – skrátka nedal. Už len preto, že mám zákaz variť, nakoľko sa to považuje za prečin všeobecného ohrozenia v mojom prípade. A nielen preto.

Aj keď doba nepraje, nebráňte sa rodine. Je to krásny pocit. Ale je dobré byť na ňu dobre pripravený, ak máte tú možnosť. Materiálne, psychicky, morálne. Tie deti Vám to jedného dňa vrátia, v ich žilách bude kolovať vaša krv.

P.S.: pre budúcich rodičov malá rada … Čo najviac odkladacích priestorov vo výške 1,5 m a poistky na šuflíky. Veľa poistiek. Zídu sa. Naozaj … 😉

eMDi

Blogger, webdeveloper, linuxák, F1 Fan

Pridaj komentár

%d blogerom sa páči toto: