Hovorí sa, že písať môžeme čokoľvek, papier znesie všetko. Poslednou dobou sa to však pozmenilo a už sa tvrdí, že MONITOR znesie všetko. Ale čo internet, znesie naozaj všetko?
K tomuto spotu a úvahe ma prinútil prípad Michaely Procklovej, ktorej chcú odobrať deti. Prečo? Lebo mala tú drzosť využiť svoje ústavné právo – slobodu prejavu. Lebo proste písala, možno s miernou nadsázkou to, čo cítila. A možno aj preto, lebo dala na internet článok o svojich deťoch a o deťoch všeobecne ako aj vplyvu informácií o sexe na ne. Skrátka, len jej pohľad.
Ibaže si to niekto vysvetlil inak, niekto možno nezniesol, že síce aj on bloguje, ale hodnota jeho slov na blogu je na bode mrazu, narozdiel od tých michaeliných. Nemal potrebný feedback a asi mu AdSense nezarobil na novú plazmovú televíziu. Úplne nevinná hra detí mu prišla vhod a zneužil ju na ťaženie proti nej s tvrdením, že nie je normálna. Zarazil ma tiež výrok:
Je normálne, aby niekto uverejňoval na internete s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? Veď to nemôže byť normálny človek.
Autorovi tohto výroku odkazujem nasledovné:
„Nie je, preto uvediem aj ja svoje meno! Volám sa Milan Dvorský, bydliskom v Bratislave, foto vidíte vpravo hore a dokonca si môžete stiahnuť aj moju e-vizitku, kde mám aj bydlisko a telefónne číslo!“ .
A prečo to? Lebo je abnormálne, aby niekto zareagoval podobne a pritom už len vedenie tohto štátu s nami súloží, ako sa mu zachce a tomu sa hovorí porno najtvrdšieho kalibru!
Takže láskavo poprosím iniciátorov tej ofenzívy voči michaele, aby sa radšej ďalej škrabali na svojích intímnych partiách a slušných ľudí nechali na pokoji!
V opačnom prípade sa môže zopakovať akcia, aká bola v kauze Websupport, ale vo väčšom … Lebo deti sú naša nádej a budúcnosť, deti potrebujú matku!
Pekne to zhrnul aj Juraj Javorský vo svojom blogu.
jenom aby ses nemylil (s tou nadeji v budoucnost)
Některý zabedněný lidi prostě nemůžou takové věci, jako jsou blogy (a jiné formy zveřejňování soukromých názorů a událostí) pochopit.
Třeba v USA je už blog naprosto uznávaným zdrojem informací. Tedy ani nad zveřejňováním nějakých soukromých sporů se nikdo neudivuje. U nás je bohužel situace malinko pozadu (a zdá se mi, že na Slovensku je to ještě o malinko horší). Však se taky dočkáme. 🙂
ja na net, blog alebo kdekolvek pisem VZDY svoj nazor a to co citim. preto sa casto stretavam s negativnymi ohlasmi mojho kolia aj od ludi ktori to citaju. na blogu mam vela komentarov ktore na mna a moje clanky tak isto aj na blog utocia. ale nerobim si z toho nic. stojim si za slobodou prejavu. z casti mam v sebe novinarskeho ducha a to sa prejavuje v mojich textoch
suhlasim. uviedla svoje udaje. ale bohuzial je to pomsta jej exmanzela. ludia su rozni, ale nasa statna sprava je uplne postavena na hlavu.
Ak je nenormálne uverejňovať svoje názory s podpisom a fotografiou, tak čo je potom normálne? Asi posielať anonymy! Možno je pre dotyčného pracovníka štátnej inštitúcie toto najčastejšia forma písomného prejavu, s akou sa stretáva.