Čo je to novinárska etika?

Posledné dni slovenskou internetovou scénou rotuje „miniškandál“ Tomáša „Kusi“ Kusendu ohľadom údajného kšeftovania s dizertačnou prácou Viery Tomanovej. Celé haló okolo vyvolala novinárka Miroslava Kernová na jej blogu „O médiách“. Kde je vlastne pravda, alebo ako to vidím ja?

Už vopred upozorňujem, že tento post nie je nijaká obhajoba Kusiho, aj keď sa nejakú dobu už poznáme. Takisto nie je určitou obdobou akéhosi praniera pani Kernovej.

Kšeftoval či nie?

V spomínanom blogposte sa píše, že sa predstavil ako novinár, hoci ním nie je. Tu ma zaráža fakt, že ako k tomu došli podaktorí? Kusi prispieval na svoj blog ako blogger, kým z neho nespravil portál. Portál, ktorý má riadne pridelene ISSN už za periodikum považovať môžeme. Teda aj osoba pravidelne prispievajúca do tohto média sa môže označovať pojmom novinár. Či vadí, že nie je registrovaný v Slovenskom  syndikáte novinárov (SSN)? Nemusí. A okrem toho, SSN nemá dnes pomaly žiadnu váhu. Okrem toho, pri spolupráci so SITA už nabrali aj jeho skúsenosti vyššie obrátky.

Bez práce nie sú koláče

Ad predaj informácií. OK. Tu súhlasím, že celú situáciu vnímam pomerne na hrane, jazýček na váhach zohrá slovíčkárenie. Odoberme spojku, veta naberie iný význam. Podľa jednej vety taktne upozornil, že dve médiá mu zaplatili, bola preto otázka pre SME na mieste. Možno si robil prieskum, možno skúšal šťastie. A možno okrem dvoch platiacich médií posunul dizertačnú prácu iným médiám bez zaplatenia. Spýtali ste sa na toto pani Kernová? Predpokladám, že nie a podobne postupovali aj redaktori SME. Bolo nešťastné pýtať autorský honorár, to rozhodne nepopieram. Ale keby sa jednalo o klasickú odmenu za prácu, tak by to bolo OK. Veď si dal tú prácu s tým, aby dizertačku získal, možno ju aj zanalyzoval. Ak sa to niekomu nepáči, tak nech nečíta predražené periodikum, ktoré platí vyštudovaných novinárov, čo nezvládajú poriadne prácu s PC, nevedia vyhľadať obdobné veci a ešte sa tešia pečenej dizertačnej prácí do mailu za 500 Eur. TOTO hraničí s etikou. Kupčenie informácií, materiálov ako i mačiek vo vreci ako v tomto prípade je novinárskej branži úplne bežné, tento prípad je ešte slabým odvarom oproti iným vačším škandálom, o ktorých sa mlčí a o ktorých možno vie aj pani Kernová, no nenapíše ich z rôznych dôvodov. Tu robíte z komára somára.

Príbeh o trafenej husi?

Nechcem nikoho uraziť, ani sa ho dotknúť. Nechcem útočiť ani krvavo niekoho obhajovať, lebo Kusi naozaj v pár veciach pochybil a veľmi trpko na to doplatil. Ale keď sa pani Kernová hráte na prudko objektívnu novinárku, ide Vám o etiku, prestaňte blogovať na doméne blog.sme.sk … I na základe Vášho profilu, ktorý ste tam publikovali to zaváňa mierne povedané protežizmom. Pracovali ste pre SME, dnes Váš manžel. Píšete síce občas aj o SME, ale s minimom kritiky. Neviem ako Vy, ja toto vnímam ako konflikt záujmov. Netvrdím, že Vaše články sú zlé, s mnohými vecami ticho súhlasím. Ale skúste mať rovnaké podmienky ako ostatní, keď ste profesionál. Kúpte si doménu, dajte si spraviť celý web, alebo nahodťe WordPress, požiadajte o ISSN a robte si promo inak. Uvidíte, že zrazu to pôjde ťažšie. Čítanosť nebude až taká (aj keď Vám prajem presný opak), cenzúru budete mať vo svojích rukách (väčšia zodpovednosť?) a možno aj viac komentárov, ak nepôjdete pod Piano. A potom možno pochopíte Kusiho. Prečo to píšem? 18-ročný chalan do dopracoval so svojím blogom a nadšením pod veľké vydavateľstvo, popri škole a maturite niekoľko hodín denne pracoval na článkoch. Takže jedna vec je kritizovať, druhá je pochopiť. Neberte toto ako kritiku, berte to ako konštruktívnu a priateľskú kritiku. Teším sa na Vašu odpoveď!

S pozdravom Milan „eMDi“ Dvorský.