Znôška zaujímavých slov črtá čosi číročiste nečisté i verte, že pravda je len tuto – ľaľa – pár riadkov nižšie. Vedz slovač naša i čitateľ môj, že onehdá som niečo riekol v chvíľke slabej i neveril vo vývoj ďaľší.
Ale dajme bokom peknú, írečitú a básnickú slovenčinu a prejdime k veci. Niektorí si možno spomenú na článok z konca minuloročných letných prázdnin – Zmizla si ako prd v gatiach, ktorý vo veršoch priblížil moju situáciu v danej dobe. Niektorí vedeli, čo sa dialo, niektorí to bohužiaľ aj pocítili (viď bod v 4 v danom článku) a rozlúčka mňa s dotyčnou nebola moc pekná. Priznám sa, že som myslel, že je to môj posledný kontakt s ňou. A možno aj dúfal …
Nerozhodnosť alebo nedopovedané …
Časom som zistil, že neviem, čo vlastne od toho odlúčenia očakávam. Nechcel som ju ani videť a ani cítiť, inokedy mi chýbala, lebo v hĺbke duše je to dobrá baba s dobrým srdcom, inokedy som zas prahol po jej tele. Skrátka – chaos v pocitoch a v sebe samom. Časom sa to nejak ukľudnilo. Jednak som sa ocitol v šťastnom vzťahu, v lepšom živote i situácii ako aj v pracovnom kolotoči. I tak však som sa postupom času podozvedal nejaké informácie o mne (ktoré interpretovala iným) ako aj o nej. Nevedel som síce, čo z tej druhej kategórie, ale vyplynulo, že pomerne dosť.
Telepatia? Náhoda? Osud?
Asi 2 týždne dozadu som na ňu deň – dva pomerne intenzívne myslel. Sám neviem prečo, len som rozmýšľal, ako sa asi má, či je z problémov vonku a ako to vníma po roku. Ale … ale to som netušil, že sa mi počas toho druhého dňa ozve (prezvonila – klasika, ostala verná zvykom). Pod značným vplyvom alkoholu sa mi predstavila do telefónu a poviem Vám, že mi padla sánka. Moje pocity boli rozpačité. Nevedel som, či jej mám zložiť telefón, za krivdy a škody mne spôsobené, či sa tešiť, že ju počujem a viem, že je v poriadku, alebo byť rád, že si s ňou vykomunikujem veci a urobím si tak poriadok na tom pomyselnom stole, alebo lepšie povedané – v hlave. Bol to vyše polhodinový telefonát (teším sa na ten účet …), ktorý sa vyvíjal pomerne zaujímavo, vzhľadom na jej alkoholový stav s príznakmi straty krátkodobej pamäte.
Chyba???
Nejak sme sa dohodli, že sa stretneme na káve a vysvetlíme si zopár vecí. Niektoré oľutovala a uznala si chybu, čo je prvý dobrý signál, ktorý v jej prípade o niečom svedčí. Sám však neviem, či nerobím chybu. Čo si myslíte Vy? Mám sa stretnúť, alebo to už nechať zapadnúť prachom … ?
Toto je skutočne na neuverenie – včera som premýšľal nad touto záležitosťou a dnes čítam tento článok. Telepatia? Náhoda? Neverím! Nuž akú radu Ti dať, eMDi… Ty sám vieš, či tam chceš alebo nechceš ísť. A nik z nás nemôže tvoje rozhodnutie zmeniť.
Myslím, že tam pôjdeš, ale nie som si istý, či to nebude cesta nadarmo. V každom prípade: raz sa to bude musieť nejako uzavrieť, pre „pokoj v duši“. Ale buď si istý, že tá cesta nebude jednoduchá, už len preto, ako sa to celé stalo… Držím palec.
…fakt to rozhodnutie musíš spraviť sám, len ty vieš ako to všetko v tom vzťahu bolo… ale na tvojom mieste sa na to fakt zvysoka vykašlem a hlavne vypustím z hlavy do kanála :)…sám si napísal, že máš lepší život, prečo sa vracať späť? (no a na toto si fakt musíš odpovedať sám)… a ako aj ja tak po sebe čítam, tiež som ti hovno pomohol:D
Netsretnete sa teraz, stretnete sa o pol roka, o rok alebo neskor. Ony sa zvyknu vracat, ked to najmenej cakas a najmenej sa to hodi. Stretnete sa, udobrite a poviete si to posledne. Lebo chcete mat klud na dusi. Lenze o dva roky je to tu zas, ked niekto z vas bude mat slabu chvilku. Tolko moje skusenosti. Ako to riesit vies len ty eMDi 😉
Ako pises, ze bola pod vplyvom alkoholu…
Kazdopadne vydiskutovat si niektore veci obcas pomoze a obcas by bolo lepsie nechat niektore veci nechat lezat 😀 Ako tak citam po sebe tak som ti asi hovno pomohol. Ale myslim, ze taketo rozhodnutie musis urobit ty a zvazit pre a proti 🙂